Niekedy je ťažké vyjadriť to, čo si myslíme či cítime,
a niekedy je možno potrebné mať niekoho , s kým sa o všetkom možme porozprávať a on nás pochopí . Na to som prišla až keď som sa dostala do Holandska, kde som sa ocitla sama.
Práve som si prečítala článok , ktorý som dávnejšie napísala o tom, ako ma vzali za letušku a aká šťastná som bola. To som ešte nevedela, aká šťastná budem teraz. Myslela som si, že to je už strop tej radosti , ktorá sa nedá prekonať. Mýlila som sa 🙂
Od 14.apríla sme s posádkou ubytovaní na hoteloch v Katowiciach v Poľsku.
Pár dni vzad som sa rozprávala s kamarátkou o tom, aké je to šialené, že som stihla vyskúšať vysokú školu, leto v zahraničí ako animátorka , zimu s deťmi na svahu, zažiť neuveriteľný rok v Holandsku ako Au pair, precestovať najúžasnejšie miesta Talianska, zobudiť sa v Monaku , vrátiť sa na Slovensko a skúsiť,