Sign up with your email address to be the first to know about new products, VIP offers, blog features & more.

Prečo som prestala lietať?

Najčastejšia otázka odkedy som prestala robiť letušku je práve „Prečo si s lietaním skončila?“ Na túto tému by som sa vedela baviť hodiny . Trocha vám ale priblížim hlavné dôvody a to, čo by ste mali zvážiť predtým, než sa pre prácu ako je táto rozhodnete.

Byť letuškou bolo skvelé. Pamätám si ten prvý moment keď sme dostali uniformu a spolu s kolegyňou som sa vytešovala, že máme konečne klobúk a šatku,  ktoré boli taktiež súčasťou našej uniformy. Bola som na nás hrdá. Mali sme rovnakú šancu ako každý iný a využili sme ju. Trápili sme sa nad knihami, stresovali, chodili domov unavení no aj napriek tomu sme to zvládli a úspešne sa stali letuškami. Vtedy som ešte nevedela, čo všetko táto práca obnáša. Život v Bratislave mi vyhovoval. Mohla som ísť kam som chcela, vrátiť sa kedy som chcela, robiť si po svojom, upratovať pondelkami a nikto mi na to nič nepovedal. Domov na východ som chodievala len málo pretože som si užívala „slobodu“ a čo, veď aj tak je to ďaleko.

Čas bežal a ja som začala lietať. Celé 2 týždne v Poľsku, Nemecku,Belgicku a podobne. Prvýkrát na Silvestra preč od kamarátov a ešte k tomu v práci. Bola som spokojná pretože som bola šťastná. Myslela som si, že to šťastie bude trvať navždy. Nikdy by som nepovedala , že sa skončí. Mohla by som ho v ten moment aj rozdávať. Pasažieri boli milí a nevadilo mi ani keď boli nepríjemní, pretože som si myslela, že nevedia po anglicky a tak som ich správanie ospravedlňovala stále dokola.

Až kým sme neodišli lietať do Izraela. Začal to byť jeden nekonečný príbeh. Hotel , reštika, pláž, lietanie, hotel , pláž, lietanie. Chýbala mi rodina a hlavne ocenenie v práci . Strávila som tam prerušovane väčšinu roka. Pasažieri v tejto krajine boli náročné povahy . Zo začiatku som sa snažila ich rešpektovať a vlastne som to tak robila až do konca. Nikdy som nešla do lietadla s tým, že DNES BUDEM ZLÁ LEBO AJ VY STE. Nejdem to všetko opisovať. Cítila som, že sa v práci nemám kam posunúť. Nehovorím o pozíciach. Jednoducho som už nevládala držať všetok hnev v sebe a stával sa zo mňa zlý človek. Ventilovala som sa na rodine, kolegoch .. Moja práca ma už nerobila šťastnou. Cítila som sa menejcenná a ponižovaná pasažiermi , ktorí si to bohužiaľ neuvedomovali . Nemalo význam s nimi vyjednávať a usúdila som, že ma táto práca ničí ešte viac psychicky, ako fyzicky.  Nevedela som sa pretvarovať, že je všetko OK. Často som pred spaním myslela na to, či som niekomu v lietadle nepovedala niečo zlé , neurazila ho a pod. pritom som bola tá posledná, ktorá by mala mať výčitky. Koľko krát mi bolo povedané niečo mega škaredé priamo do tváre a ja som musela držať krok a tempo a usmievať sa. Niekto si pomyslí “ Jedným uchom dnu a druhým von“ no keď vás niekto uráža alebo po vás kričí každý deň a vy sa mu snažíte len pomôcť, je to už cez. Na posledných letoch som sedela v lietadle doslova nasilu. Nie preto, žeby som bola nespokojná. Ale preto, že ma ľudia robili nervóznou a hlavne človekom, ktorým ja nie som a nemala chuť som ísť do kabíny hádať sa s nimi alebo sa k ním zle správať keďže som vedela, že to nemá význam, pretože aj tak bola ich pravda svätá a ja som bola len káva-čaj-sendvič 🙂 Protivilo sa mi to. Ľudia nechápali prečo v lietadle sme a práca letušky už nie je tak lukratívna ako kedysi. Kto nemá silnú povahu a nevie prekusnúť zlo, ktoré ľudia páchajú, tak si bude musieť zvyknúť a držať krok alebo si nájsť niečo iné. Domov som niekedy chodila len na 3 dni pretože cesta bola dlhá . Vtedy som zistila, že rodina a domov sú najviac ! Tešila som sa na východ aj na tie tri dni. Boli pre mňa ako balzam na dušu a vždy som vedela, že nech sa deje čokoľvek, vždy ma doma podržia a načerpajú novou energiou.

Celý rok 2018 bol pre mňa jednou obrovskou skúškou . Uvedomila som si, že nie všetci , ktorí sa nám usmievajú do tváre sú našimi priateľmi, že rodina je na prvom mieste a nie je nič krajšie ako mať milujúcich a chápavých ľudí okolo seba. Že zdravie je len jedno a počas lietania som takisto zistila , že som alergická na prach a škodí mi klíma, to je ďalší z dôvodov , prečo som s lietaním skončila. Som neskutočne vďačná za celú túto skúsenosť , za ľudí, ktorích som mala možnosť spoznať a spoločne sme navštívili veľa krásnych miest. Keby som mohla vrátiť čas ,rozhodnem sa presne takisto a nič by som nemenila. Naučila som sa viac ako som si mohla želať. Cez všetkú tú bolesť som zvládla lekcie, ktoré s ňou prišli a dnes už viem svoju hodnotu a to, čo v živote chcem či nechcem.

 

signature

Komentáre

Komentáre