Sign up with your email address to be the first to know about new products, VIP offers, blog features & more.

Študent v zahraničí nie je len číslom

Nikdy by som neverila, že to niekedy poviem ale milujem moju univerzitu. Študujem v Holandsku v Brede – Events and Leisure Management. Baví ma všetko, čo robíme. Vždy to bol môj sen , no nikdy by som nepovedala, že raz budem študovať v zahraničí. Po skúsenosti ns Slovenskej vyške? Povedala som si, že už nikdy. Ale to je samozrejme osobná skúsenosť. Avšak, vedela som, že by som raz chcela pracovať na projektoch, vytvárať eventy , organizovať konferencie ale aj párty či festivaly. Nevedela som ale, že na to existuje škola ! Škola, ktorá sa na to špecializuje a to do detailov 🙂

Adaptácia na školský systém v Holandsku nebola malina.. a to ani náhodou. Kto ma pozná vie, že som veľmi odvážna a mám rada výzvy. No táto výzva bola akosi nad moje sily a skúsenosti. Prvé dva týždne som plakala a dokonca nahlas vyslovila pred viacerými kamarátkami, že končím. No skončiť nie je tak jednoduché- vzhľadom na to , že som si na krk „zavesila“ študentskú pôžičku (student financing) a nevedela som, aký by bol postup kebyže náhle ukončím štúdium, nechala som to tak a vydržala. Pravdupovediac, keby som nemala podporu tu v zahraničí – moje kamarátky, asi by som bola už na letisku s kuframi a znova utekala pred niečím, čo ma desí. Nielenže som sa musela prispôsobiť kultúre, jazyku, podmienkam na žitie ale aj cestovaniu do školy a čo bolo pre mňa najťažšie ? Práve to, že som si musela zvyknúť na to, že po škole musím ísť do práce pretože poberám peniaze od štátu na štúdium . A aby som tie peniaze dostala, musím odpracovať 56 hodín mesačne čo nie je málo pre full time študenta. Len si predstavte , že toto je môj 4 mesiac bez voľného víkendu a to chodím do školy celý týždeň 🙂

Ale o tom inokedy ! Chcem vám povedať o tom, čo si vážim na tejto škole a o prístupe učiteľov k nám:

Moja škola vo mne objavila moje druhé ja. To, ktoré nevedelo, že má v sebe toľko talentu a zároveň neistoty . V škole sme na začiatku roka robili psychologické testy , ktoré nás rozdelili do skupín v ktorých teraz pracujeme. Môj test ukázal, že mám problémy s koncentráciou a pamäťou čo sa týka textu , ale na druhej strane mojou silnou stránkou je empatia a kreativita. Odkedy sme tieto testy robili, učitelia sa na nás zamerali a snažili sa tieto vlastnosti a schopnosti objavovať viac a to tak, že nám zadávali rôzne projekty, ktoré nám neboli pochuti aby sme vyšli z našej komfortnej zóny a objavili v nás oveľa viac, ako sme vôbec o sebe vedeli. Nikdy som nezažila tak perfektný prístup ako na škole v zahraničí. V Holandsku na škole, kde v obrovskom campuse ako z filmu vôjdeš do budovy a stretneš tisícky študentov. Aj napriek tomu si ťa učitelia pamätajú , vedia tvoje meno a všetko o tvojej osobnosti. Vážia si to, že sme každý iní .

Pamätám si ako som plakala, pretože som sa bála, že to nezvládnem. Neustále som v mojej skupine na projekt opakovala, že na to nemám, že všetci naokolo všetko rozumejú a ja nie. Až kým neprišiel jeden deň kedy som sa rozplakala aj v triede a odišla za dvere. Môj učiteľ za mnou prišiel, vzal ma na kávu (mašina nefungovala tak sme si dali vodu) a spravil so mnou krátke psychologické posedenie (haha!) kde sa snažil počúvať o mojich problémoch a nájsť riešenie. Povedal mi, že to, že ničomu nerozumiem teraz neznamená ,že sa musím trápiť. Vysvetlil mi, že holaňďania majú iný systém učenia a že sa určite nemám porovnávať s nikým pretože to sa nás snažia naučiť ! Máme byť sami sebou a práve preto sme v skupinách- každý má iné schopnosti , zručnosti, talenty a spoločne tvoríme tím. Presne ako to na projektoch chodí a toto je moja budúca práca ! Po tom, čo mi takto pomohol som zistila, že mal pravdu. Nerozumela som ničomu pretože som sa nestihla adaptovať na ich systém a nebola som zvyknutá na anglicky hovoriace prostredie. Postupom času som zistila, že sa nám všetkým dostatočne venujú a že nie je dôvod sa hanbiť za nič. Každý sme z inej krajiny a všetci sme výnimoční niečím iným. A ešte aby som nezabudla, počas aktivity, ktorú sme v triede mali počas hodiny sme dostali za úlohu vytvoriť pre každú osobu nejakú úlohu alebo niečo, čo tomu človeku pomôže sa zlepšiť do budúcna. Môj tím na mňa vyvalil čosi nečakané “ Dani, máš zakázané používať slová ako sú -Ja neviem- Ja nechcem- Ja to nedokážem- Ja to pokašlem- Nie som dosť dobrá! „ To som teda naozaj nečakala! A predstavte si, odvtedy som to nepovedala pretože stále, keď chcem niečo zamietnuť, vezmem to ako challenge. Ako niečo, čo mi pomôže rozvíjať slabé stránky a predstavte si, funguje to ! 🙂 To ale neznamená, že necítim strach. Cítim, ale viem, že je to ten dobrý strach.

Niekedy musíme bojovať so strachom, s pohodlím a celkovo s našou povahou, no garantujem Vám, že nie je lepší pocit ako dokázať samej sebe, že problém je len v mojej hlave a keď ten problém zamietnem, VŠETKO JE MOŽNÉ !! :-)) 

 

signature

Komentáre

Komentáre