Sign up with your email address to be the first to know about new products, VIP offers, blog features & more.

Vyspovedala som Izraelčana v Roterdame – prečo cestuješ osamote?

Posted on 0

Ak ste si v minulosti čítali  jeden z mojich článkov o lietaní, mohli ste zaregistrovať, že som pracovala ako letuška a súčasťou toho boli aj dlhšie pobyty v Izraeli . Môžem povedať, že som si za tých pár mesiacov Izraelské črty tváre a ich „look“ veľmi dobre napozerala. 

Pár dni vzad som bola odprevadiť kamarátku Annu do mesta . Cestou jej ale napadlo, že nemá nabitú metro kartu , tak sme sa vybrali eskalátorom o poschodie nižšie, aby sme ju nabili . Automat, ktorý Anna potrebovala bol ale obsadený. Ako sme tam čakali, videla som dezorientovaného mladíka , ktorý sa snažil čosi vyťukať na mobile a zároveň ťukal do mašiny na lístky. Vedľa neho stál opitý Rus , ktorý mu ani prd nerozumel ale tváril sa, že mu pomáha. Neváhala som a ozvala som sa “ Potrebuješ pomôcť?“ Rus automaticky odišiel a týpek sa na mňa pozrel “ Potrebujem sa dostať na stanicu Blaak ale neviem , ako si mám kúpiť hodinový lístok “ Hneď ako prehovoril, spýtala som sa, či náhodou nepochádza z Izraela. Zasmial sa, prikývol no nechápal . Nechala som to tak. Vysvetlila som mu spolu s Annou, ako si lístok kúpiť ale hneď nato som si uvedomila, že vlastne neďaleko Blaaku bývam a môžem mu cestu ukázať. Súhlasil a tak sme sa s Annou rozlúčili a kráčali sme spolu s (neviem ako sa volal, povedzme si narovinu, nemajú najľahšie zapamätateľné mená – volajme ho Onur 😀 ) Onurom smerom k metru .

„Ako dlho už cestuješ?“ spýtala som sa.

„Daniela, cestujem už takmer mesiac. Vybral som sa na sólo trip , precestoval som Švajčiarsko, Švédsko, Nórsko , Amsterdam a teraz som prvý deň v Roterdame , pretože potrebujem chytiť let do Grécka. Ďakujem za pomoc, bol som úplne stratený a mapy ukazovali, že Blaak je hrozne ďaleko .“ Vysvetlil mi. Ja osobne si neviem predstaviť cestovať osamote. Mám rada spoločnosť a často potrebujem iba jednu osobu, s ktorou môžem zájsť na kávu alebo sa len prejsť, preto ma zaujímalo, aké je to cestovať osamote a čo ho k tomu doviedlo.

Odpovedal stručne „ Som osoba, ktorá je veľmi uzavretá “ A čo to má spoločné s cestovaním ? Pokračoval : „Potreboval som odísť z mojej komfortnej zóny , aby som sa trocha objavil. Je to pre mňa obrovská skúška, mám strach sa opýtať aj na cestu, alebo či je miesto na lavičke voľné. Bojím sa dokonca si zabookovať v hoteli izbu . Žijem v hroznej neistote s ktorou bojujem a preto som sa rozhodol cestovať sám. Chcem prekonať samého seba a prísť do mojej zemi pripravený na nový začiatok , kde sa nebudem báť k ľuďom ozvať a takisto sa nebudem báť odísť od rodiny a osamostatniť sa .“ 

Táto odpoveď ma veľmi zarazila. Ako solo – cestovateľa si predstavujem osobu, ktorá je emočne vyspelá a povahovo silná na to, aby zvládla mesiac osamote. Predstavujem si osobu, ktorá nemá problém sedieť na večeri sama alebo sa večer pripojiť k partii ľudí, čo on mimochodom neurobil ani raz . Takisto sa priznal, že keby som sa k nemu neozvala ja, on by to neurobil. Poviem vám, bolo to hrozne zaujímavé stretnúť sa s tak hanblivým človekom a zároveň veľmi inšpirujúce, ako veľmi musí bojovať sám so sebou a zároveň sa nezbaliť a neodísť naspäť domov.

Cestou k metru mi toho porozprával veľa -odkiaľ je, kam ešte plánuje ísť a že sa veľmi teší domov na jeho novú prácu , kde príde 100% pripravený. Ukázala som mu všetko, čo sme cestou „stretli“ a vysvetlila mu, aké to je žiť v Rotterdamu a v čom je odlišný od Amsterdamu.

Keď sme dorazili do Blaaku, pekne sa poďakoval a povedal, ako veľmi si váži túto rýchlu obhliadku mesta a ja som mu poďakovala za to , že som mohla počuť takúto story od cudzieho človeka, ktorý mi o tom absolútne ani nemusel rozprávať , no rozhodol sa, že chce 🙂 

I love Rotterdam and all random people around ! 

 

signature

Komentáre

Komentáre